Moja iná rodina

Nielen ľudská pamäť, ale aj tá kultúrna býva občas „deravá“. Poznávanie vlastného príbehu a minulosti svojej rodiny formuje identitu jednotlivca, ktorý tak vie, odkiaľ pochádza, dozvedá sa o histórii sprostredkovane z rozprávania svojich najbližších. Slovenská asociácia sociálnej antropológie (SASA) sa zamerala na mladých ľudí, konkrétne na stredoškolákov, ktorí sa prostredníctvom vlastného výskumu pokúsili prepojiť životnú skúsenosť generácií v rámci vlastnej rodiny. Projekt Moja iná rodina sa realizoval s podporou Nadácie Intenda v programe Rozvíjame občiansku identitu.

SASA je občianske združenie zastrešujúce profesionálnych antropológov, odborníkov z iných oblastí, ale aj dobrovoľníkov, ktorí sa o antropológiu zaujímajú. Združenie sa projektom Moja iná rodina pokúsilo priblížiť antropológiu mladej generácii študentov zo štyroch slovenských stredných škôl. Tí mali za úlohu prostredníctvom dialógu s členmi svojej rodiny odhaľovať históriu, vzťahy a isté stereotypy, opakujúce sa vzorce správania. Výstupom projektu bola výstava v Slovenskej národnej knižnici v Martine, kde študenti vystavovali vypracované genogramy, staré rodinné fotografie a príbehy. Genogram, ako hlavná činnosť študentov, predstavuje vytvorenie detailného rodokmeňa piktogramami, ktoré označujú pohlavie, vzťahy medzi manželmi, či choroby a spôsoby úmrtia. Podrobným zdokumentovaním sa tak človek dozvedá o svojej vlastnej histórii. „Cieľom výstavy je poukázať na rôznorodosť, a teda na to, že v každej rodine ju máme implicitne danú. Nemusí to byť len rôznorodosť etnická, ale aj náboženská, sociálna či rôznorodosť v povolaniach. Ďalším zámerom bolo priblížiť sociálnu antropológiu ako vedu študentom, ale aj širšej verejnosti,“ povedala Jaroslava Panáková, spoluorganizátorka projektu (zdroj).

Moja iná rodina dala možnosť zainteresovaným študentom poznať svoju vlastnú minulosť a otvoriť dialóg v rodinách, v ktorých sa spomínalo na udalosti, ktoré časom už začali v pamäti blednúť. Nie vo všetkých školách sa podarilo spojiť projekt s vyučovacím procesom, čo si dávajú iniciátori za ďalší cieľ, keďže poznanie rodinnej histórie smeruje k poznaniu samého seba.

 

Ondrej Čičman, Nadácia Intenda