Leto s námestím

Kamenné námestie v Bratislave je jedným z najfrekventovanejším a zároveň najviac zanedbaných verejných priestorov v hlavnom meste. Jedná sa o priestor, ktorý je súčasťou celkového obrazu mesta Bratislavy, jej identity ako aj identity obyvateľov mesta. V praxi však neexistujú alebo nefungujú stratégie vytvárania, obnovy a rozvoja takýchto priestorov. Autori projektu Leto s námestím z občianskeho združenia Cyklokoalícia sa rozhodli riešiť absenciu participácie a nedostatočnú občiansku a komunitnú angažovanosť, ktoré vidia ako zásadný problém súčasnej situácie. Projekt bol podporený Nadáciou Intenda v programe Rozvíjame občiansku identitu.

Verejné priestory sú často vnímané najmä prostredníctvom ekonomických parametrov a nie vždy sa uvažuje nad ich sociálnou dimenziou alebo kultúrnym potenciálom. Prostredníctvom kultúrno-spoločenských podujatí sa iniciátorom projektu podarilo z upadajúceho priestoru vytvoriť živé a pulzujúce miesto. Prísť mohol každý, kto mal záujem. Viackrát sa uskutočnil piknik, tvorivé workshopy najmä pre najmenších, vyrábali sa lavičky, ktoré boli na námestí osadzované a nechýbali ani vystúpenia hudobných skupín (Lavalier, Chick&Tin). Leto s námestím bolo zavŕšené susedským festivalom, ktorý odštartoval diskusiou na tému Mesto pre peších pri príležitosti týždňa mobility a pokračoval detským divadielkom Dunajka a vystúpeniami kapiel Antoines a Monster Disco. Popri týchto aktivitách, ktoré vytvárali komunitu, spájali ľudí a vytŕhali ich z istej anonymity, organizátori podujatia aktívne apelovali na mestské zastupiteľstvo s rôznymi nápadmi či pripomienkami ku Kamennému námestiu. Priamo na námestí sa uskutočnila aj tlačová konferencia k plánovanému predaju Kamenného námestia v októbri 2013.

Cyklokoalícii sa projektom podarilo zviditeľniť problematiku využívania verejných priestorov. Svojimi aktivitami zapájali do diania širšiu verejnosť. Ľudia neboli len pasívnymi príjemcami zorganizovaných podujatí, ale sami mali možnosť sa podieľať na tvorbe týchto akcií, čím sa vytvára aj silnejšie puto medzi obyvateľmi a ich prostredím. Čo je však najdôležitejšie, sami zistili, že dokážu pre svoje prostredie niečo urobiť, zmeniť ho a neprijímať iba rozhodnutia, s ktorými často nesúhlasia, ale vlastným pričinením sa usilujú o to, aby sa vo verejnom priestore cítili ako doma.

 

 

Ondrej Čičman, Nadácia Intenda