Dilemy zahraničnej pomoci

Vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV, profesor Workie Tiruneh svoju prednášku s názvom „Dilemy zahraničnej pomoci“ otvoril výrokom horolezca Georga Herberta Malloryho, ktorý raz na otázku, prečo sa rozhodol zdolať Mount Everest odpovedal jednoducho: „Pretože existuje“. Pomyselným Everestom je aj chudoba - treba s ňou totiž niečo robiť. Existuje. Približne jedna miliarda ľudí žije z jedného amerického dolára na deň. Ďalším dvom miliardám musia na prežitie stačiť dva doláre denne. Ako zdôraznil profesor Workie, na svete napriek všemožným snahám predísť polarizácii, k nej neustále dochádza. Z bohatých ľudí sa stávajú ešte bohatší a z chudobných chudobnejší. Kto zlyháva? Poskytovatelia pomoci, či jej prijímatelia?

Pomôcť je povinnosťou bohatých
Profesor Workie ďalej akcentoval, že bohaté krajiny nesú zodpovednosť za tie chudobné. V rámci krajín OECD dochádza k reálnej konvergencii, t.j. k zmenšovaniu rozdielov medzi bohatou a chudobnou vrstvou v krajine. Slovensko ako celok podľa neho konverguje na úrovni Európskej únie. Nezabudol uviesť najmarkantnejšie dôvody, ktoré odrádzajú rozvinuté krajiny od rozhodnutia pomôcť chudobným krajinám. Medzi tieto dôvody patrí najmä nepriaznivá hospodárska situácia v krajine odkázanej na pomoc bohatých zemí, tiež prílišná etnická fragmentácia rozvojových regiónov či občianske nepokoje. V neposlednom rade je „dôvodom proti“ i nedostatok vzdelaných ľudí v krajine. Kto by chcel investovať svoje peniaze v krajine, ktorá podľa všetkého nemá potenciál tieto investície správne využiť? Ak má navyše krajina i nevýhodnú geografickú polohu, dostáva sa na okraj záujmu bohatých mocností. Presne v takej situácii je i Workie Tirunehova rodná Etiópia.

Začarovaný kruh chudoby
Ľudia v rozvojových krajinách majú veľmi nízke príjmy. Je preto logické, že aj ich úspory sú nebadané, mnohokrát takmer nulové. To však vedie k neochote investovať, ťažko sa totiž investuje bez prostriedkov. Nízke investície spôsobujú nízky ekonomický rast a toho dôsledkom sú opäť nízke príjmy. A tak stále dookola. Podľa profesora Workie najlepším spôsobom, ako rozbiť tento začarovaný kruh, sú investície bohatších krajín. Otázkou však zostáva, či rozvinuté krajiny poskytujú dostatok zdrojov a či ich chudobné krajiny vedia efektívne využiť.

Vymiznutie strednej vrstvy
Profesor Workie upozornil na fakt, že najväčším rizikom polarizácie je vymiznutie strednej vrstvy. Práve stredná vrstva je totiž tou najdôležitejšou pre štátnu ekonomiku, pretože vytvára dopyt. S jej vymiznutím sa preto spája neschopnosť tvorby dopytu. Bohatí budú mať všetkého dosť a chudobní v hmotnej núdzi nebudú mať dostatok prostriedkov.

Dôvody zlyhania zahraničnej pomoci
Hlavné dôvody zlyhania zahraničnej pomoci vidí Workie v presmerovaní pomoci na iné (spravidla menej produktívne účely) než na aké bola pomoc určená. Nezanedbateľným je však i geopolitický a ideologický záujem pomoci- Egypt ako krajina je pre USA zaujímavá, preto Egyptu pomoc poskytnú. Je to síce chvályhodné, netreba však zabúdať na krajiny, ktoré sú  menej viditeľné, avšak pomoc potrebujú omnoho viac.

Európska únia príkladom
Z prieskumov vyplýva, že krajiny poskytujú zahraničnú pomoc v najväčšej miere svojim bývalým kolóniám alebo štátom, kde majú ekonomické alebo politické záujmy. Napríklad Portugalsko poskytuje takmer všetku rozvojovú pomoc svojim bývalým kolóniám. Obstojne mu v tom „konkuruje“ Veľká Británia, ktorá na svoje bývalé kolónie zamerala takmer 80% zahraničnej pomoci.

Treba zmeniť stratégiu
V závere  prezentácie uviedol profesor Workie zopár krajín, ktorým sa podarilo dostať zo začarovaného kruhu chudoby. Ako najsvetlejšie príklady spomenul Ghanu a Keňu. Podľa Workieho by mali rozvinuté štáty zmeniť stratégiu poskytovania rozvojovej pomoci. Účely, na ktoré majú byť zdroje využité by si mali krajiny medzi sebou vydiskutovať. Model, podľa ktorého bohaté krajiny nekompromisne diktujú podmienky a spôsob využitia ich investícií je podľa neho zbytočne násilný, a preto i neúčinný.

Beseda so študentmi žurnalistiky sa uskutočnila v rámci série odborných prednášok a diskusií s cudzincami žijúcimi na Slovensku v rámci projektu Nadácie Intenda, podporeného Európskou úniou z Európskeho fondu na podporu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín programu Solidarita pri riadení migračných tokov.

Nina Sobotovičová, 1. ročník, Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave